Ladislav Mňačko

                    i.        Životopis a tvorba


          spisovateľ, prozaik, publicista, reportér;


          pokus o útek do Sovietskeho zväzu, pokus o prekročenie nemecko-holandskej hranice (neúspešný), koncentrák, nútené práce, útek, partizán; redakcia Rudého práva a Pravdy, „pišúci svedok všetkých dôležitých udalostí vo svete“, šéfredaktor Kultúrneho života (proti dogmatizmu a kultu osobnosti)


          Smrť sa volá Engelchen – román, autobiografia, pravda o násilnom zániku obce moravskej, motív viny (partizáni opustia osadu, ktorá ich živila, obsadia ju Nemci a za živa upália členov osady), jedna z najtragickejších postáv svetovej literatúry je Marta, pôsobí medzi nemeckými dôstojníkmi, aby získala správy; dejový dynamizmus, výrazná psychologická kresba na malom priestore


          Nočný rozhovor – novela, povojnové Nemecko, hľadanie vzťahu medzi dobrom a zlom, medzi pôvodcami zla a jeho vykonávateľmi


          Oneskorené reportáže -otrasné svedectvo zo zákulisia politických procesov (50-te roky), jedenásť umeleckých reportážnych portrétov ľudí podvedených, nepochopených, ktorých zlomilo cudzie sebectvo, karierizmus, zbabelosť, dôsledkom je zničený osud, rozvrátená rodina, pocit bezmocnosti voči bezpráviu, skorumpovanosti, svojvôli


          Ako chutí moc


          Agresori, Siedma moc – politické eseje, v exile po nemecky


          Súdruh Munchenhausen – zatknutie „pokrokového činiteľa mierového hnutia“, potomka baróna Prášila, ktorý sa pokúša objektívne spoznať život v našej krajine; vlastné spomienky na pobyt u nás, postava súdruha Hnidu (bývalý novinár, politik, frázista, dogmatik); kľúčový princíp (pod menami Husár, Gotles,.. môže čitateľ spoznať konkrétne historické osobnosti)


          Jeden prežije – ľudská osamelosť


          Slávnostný prejav – spôsob života na Západe


          Gigant – paródia na západné bestellery


          Na východ od Intouristu – satirické reportáže z krajín tzv. reálneho socializmu

                  ii.        Ako chutí moc


          Tri dni, kedy Frank, fotoreportér, je na pohrebe svojho bývalého kamaráta a rovesníka. Mŕtvy kedysi postupoval a dosiahol kariéru, čím sa ich cesty rozišli. Frank spomína na Štátnika, na jeho vzostup a pád. Stretá i ľudí, ktorých život zasiahol a ktorí boli súčasťou života jeho vlastného. Manželka Margita, syn Martin, nová manželka -plavá, spolupracovníci, bývalí kamaráti…


          pamflet = hanopis, rozprávač Frank (autor), román zachytáva tri dni (rámcové rozprávanie), minulosť sa prelína s prítomnosťou


          „To, čo zmenilo hrdinu na karikatúru vlastných ideálov je moc“, moc = nástroj služby, nástroj ovládania


          „Moc kazí ľudí. A absolútna moc kazí absolútne“


          dielo poukazuje na sociálne a politické problémy doby ( demagógia, cenzúra, kult osobnosti, ŠTB), vzťahy (Frank miluje svoju ženu, ale nedokáže s ňou komunikovať),..

                iii.        Vzťah k téze


          politický pamflet zaobalený do románovej formy, rozpráva o Stalinových pokračovateľoch v bývalom Československu, precízna analýza životného osudu bývalého revolucionára, odbojára a neskôr popredného straníckeho a štátneho činiteľa, ktorého nekontrolovateľná moc postupne rozkladá mravne, ľudsky a politicky


          mŕtvy predtým -na začiatku veľmi čestný, schopnosť viesť ľudí, radikálne a správne sa rozhodovať (partizánom), odvážny, priamy, muž činu


          po vojne sa stal vodca časti krajiny, bol nepodplatiteľný, pracovitý, vodcovský typ (vedel strhnúť masy); prejavy na rôzne príležitosti si písal sám


          stál si za svojim, ale vedel počúvať aj názory druhých, svoje schopnosti využíval v prospech všetkých: „Lenže on chcel rozhodovať o všetkom sám. Rozhodoval o tom, čo je právo a čo nie je právo.“


          skromný, cieľavedomý, schopný riskovať, aktívny, fyzicky a psychicky zdatný


          keď sa dáva na politickú kariéru, požiada Franka, aby ho upozornil na to, keď ho opantá moc, keď urobí hlúposť


          potreboval niekoho, komu by mohol veriť (Franka)


          oporou mu bola žena Margita, pomohla mu vybudovať kariéru


          mŕtvy potom


          vzťahy -Margita sa mu nevedela charakterovo prispôsobiť, tak ju odhodil, nebola pre neho reprezentatívna; zradil svoju životnú lásku


          našiel si mladšiu, krajšiu sekretárku, tá ho ale potom tiež už nemohla zniesť; bočné vzťahy


          syna po rozvode s Margitou neprávom získal, mal ho rád, ale keď ho syn najviac potreboval, vyštval ho z domu, vzdal sa ho (bál sa, že na neho padne hanba a skompromituje sa), Margita mu to nemohla odpustiť


          moc mu v jeho vzťahoch nepriniesla nič pozitívne: „Nie jeho opustili, on odkopol všetkých, ktorým na ňom záležalo, ktorí ho mali radi, ktorí si ho vážili…Všetkých odkopol. Tým, najmä tým dozrel k pádu, k neslávnemu koncu, z ktorého ho vyslobodila iba smrť.“, „Ani oči mu nemal kto zatlačiť. Všetkých od seba odohnal.“


          charakter -čím vyššia funkcia, tým menej dobrých vlastností


          skromnosť sa mení na márnivosť (jedna celá stena jeho domu je vykladaná jeho portrétmi), miluje vyznamenania, robí všetko preto, aby ich získal: „K nohám mŕtveho položili dekoratéri sklenenú vitrínu s vyznamenaniami a radmi. Bolo ich veľa. Mŕtvy ich miloval. Túžil po nich, priam si organizoval príležitosti, aby sa k nim mohol dostať. Ak nie ešte horšie, ak svoju činnosť neusmerňoval na to, aby sa dostal k novej blyšťavej čačke…“


          stal sa fascinovaný kariérou, urobil všetko, aby postúpil


          svoju moc využíval proti všetkým, ktorí sa proti nemu postavili


          zničil Dr.Fondu, vysokoškolského profesora, ktorý sa kedysi zaujímal o Margitu, mŕtvy ho zlikvidoval, Dr. sa stal robotníkom v bani, kde prišiel o nohu


          zničil rodinu Dr. Polonca, ktorá ho počas povstanie skrývala, starala sa o neho, dokonca chodil s ich dcérou; mŕtvy u nich spravil spoločenský prešľap, príliš sa opil a chcel znásilniť ich dcéru Judku; oni ho neudali, on zlikvidoval celú rodinu


          moc využíval takisto proti všetkým, ktorí boli lepší ako on (bál sa, že ho pripravia o moc) „Nenávidel každého, kto vedel čosi, čo on nevedel. Nenávidel inteligenciu.“ a tak sa obklopoval hlúpejšími ľuďmi


          postava Muklíka (Milkík) – mŕtvy ním v škole opovrhoval, bol pre neho plošticou, lebo bol donášač, vtierka, bol poplatný nacizmu a po revolúcii obrátil kabát, stal sa socialistom, mŕtvemu časom robil bezpredmetné, frázovité prejavy; muklík = poskok, holka pro všechno


          začína sa báť o svoje postavenie, postupne sa z toho stáva fóbický strach: „Napokon ku koncu sa mŕtvy začal Franka báť. Možno vycítil, že Frank o ňom vie priveľa, a uvedomoval si ako sa to skončilo s tými, o ktorých on priveľa vedel. Ale vtedy sa už bál všetkého a všetkých. Vtedy sa už bál tieňov.“, nemá priateľov, lebo už nikomu neveril: „Možno bol chlap. Ale prestal byť. Trasie sa o seba, o svoje postavenie, bojí sa každého, všetkých …“; verí iba sám sebe: „Veriť sa dá len verným. On bol verný. Veril len sebe. Naostatok veril už len sebe.“, nikto ho už nemá rád, dostáva sa do izolácie, zradil sám seba, prestal byť sám sebou


          nedokáže rozhodovať, bojí sa, že sa rozhodne nesprávne: „Ty si sa bál rozhodovať, ty si sa bál viesť. Mal si na mysli svoje postavenie: Čo keby si urobil nejaký chybný krok, ktorý by mohol niekto proti tebe využiť?“, ak aj o niečom rozhodne a bolo to zlé, tvrdí, že to nebola jeho vina: Isteže sa v priebehu rokov sám presvedčil, že nejeden jeho škrt pera priniesol namiesto osohu katastrofu. Ale vždy boli na vine druhí. Chceli mu podkopať pozíciu. Chceli ho zdiskreditovať, znemožniť, úmyselne mu podkladali na podpis falošné doklady“


          jeho súper Galovič, mal príležitosť sa ho zbaviť, ale už sa bál, bál sa, že sa pohnú ľady a že sa niečo zmení, ľud ho vtedy prestal obdivovať


          zajatcom moci


          mŕtvy je ľudom ľahostajný, nikomu už nechýba


          trojnásobná smrť


          morálna, charakterová smrť – vtedy, keď zradil ženu a priateľov


          verejná smrť – Galovič vydal zákaz uverejňovať jeho fotky, správy o ňom (výhovorka – vraj zastrelil chránené srny)


          skutočná, fyzická smrť


          zomrel na urémiu, povedali, že na leukémiu, lebo mŕtvy si nemôže dovoliť zomrieť na urémiu: Na urémiu môže umrieť každý…Štátnik nemôže. Štátnik nesmie. Nijaký štátnik ešte nezomrel na urémiu. Štátnik nemá právo zvoliť si príčinu úmrtia. Prinajmenej nie verejne. Môže umrieť na čokoľvek, to je jeho súkromná vec, ale verejne nesmie.“– otrokom moci, ani len príčinu smrti si nesmie vybrať


          Frank -počas povstania bol priateľom mŕtveho, ten mu prebral dievča, Frank napriek tomu na neho nezanevrel


          uznávaný fotoreportér, mocní ho poznali iba vtedy, ak ho mohli využiť, vidia jeho objektív: „Ja nie som človek s tvárou, moja tvár to je tá vec, visiaca na remienku na mojom bruchu, šošovka veľkého objektívu Hasselbald, to som ja.“, nie jeho; keby nemal fotoaparát, nik ho nespozná; fotografia je jeho priepustkou (on si to uvedomuje, nerobí si ilúzie); slávni sa na neho dívajú jednak ako na dôležitého človeka (sú pre nich potrebné fotografie), alebo je pre nich otravný, je im na obtiaž


          nikdy netúžil po práci fotografa, nechcel byť výrobcom známych tvárí, nepotreboval byť známy


          robil to ale preto, aby zistil, čo robí moc s jeho priateľom (po celý čas ho dokumentoval); mal archív tajných snímok, kompromitujúcich fotomateriálov, ale nevyužil ich


          po rokoch strávených medzi mocnými ich vedel odhadnúť, nezávidel im ich slávu, ani moc, ale nechcel sa dostať medzi nich, chcel ostať slobodný


          dostal ponuku od mŕtveho, aby sa stal vedúcim tlačovej kancelárie, odmietol


          zachováva si svoj charakter, hnusí sa mu moc; stojí pri ňom jeho žena; priznáva však, že je trošičku mocou fascinovaný


          v očiach jeho priateľov sa však zmenil už len tým, že sa pohybuje medzi mocnými


          snažil sa mŕtvemu otvoriť oči, ale potom rezignoval, no napriek tomu od neho neodišiel, zahájil niečo ako tichý protest; odcudzili sa navzájom, ale Frank so zvedavosti ostáva pričom


          nebojí sa, že po smrti mŕtveho už nebude vo svete prominencie


          nemal také charakterové vlastnosti, ako mŕtvy, nevedel viesť ľudí


          Galovič -na ňom ukazuje Mňačko iný typ politika; slepo veril komunistickým ideálom, chcel urobiť všetko pre to, aby bol svet ideálny, viedol skromný, cnostný život, nechodil za ženami, navonok charakterový, lenže v skutočnosti bol monštrom: „Galovič bol ako stroj na drvenie ľudí.“, primitívny, bezcitný, slepo vykonával to, čo mu určovala moc, nedokázal prijať nový názor, v istom spôsobe väčšie nebezpečenstvo ako mŕtvy, bál sa jedine tých, čo sa ho nebáli, na moci mu v skutočnosti nezáležalo, preto sa neobával o jej stratu, k moci sa dostal iba náhodou, pre neho je moc prostriedkom; autor naznačuje, že aj on skončí zle, lebo do popredia sa dostávala kritika, hýbali sa kolieska, Mňačko ešte videl šancu (ľudský socializmus, Dubček 65 roky)


          syn -nevyužíval otcovu moc, aj keď mohol, prišiel na pohreb


          moc


          spisovateľ ukazuje vplyv moci na osobnosť a zároveň varuje pred rýchlo získanou mocou, nevraví, že je jednoznačne zlá, nebezpečenstvo moci rastie s tým, čím menej je človek pripravený: „Moc, ty mŕtvy, nie je ani dobrá, ani zlá. Moc sa môže stať dobrom, moc sa môže stať zlom, záleží na tom, kto ju používa. Ako s ňou vie zaobchádzať.“, tvrdí, že moc našla nepripraveného mŕtveho: „Ale to robí moc, Gitka. Našla nás nepripravených, nevedeli sme a ešte sme sa nenaučili ako s ňou zaobchádzať.“


          moc sa mocnému stáva všetkým, človek je otrokom moci: „Čo dnes môžeš? Nič. Tvoj život nie je môžem. Tvoj život je musím, smiem, mám.“


          moc rozvracia rodiny, priateľstvo, ničí morálne hodnoty


          spôsobuje strach o seba, o všetko


          korumpuje


          autor sa pýta, či sa zintenzívnilo šťastie mŕtveho


          „Našiel si lásku?“ nie, moc zničila súkromie


          „našiel si šťastie z dobre vykonaného diela?“ nie, mŕtvy nič neurobil, konal zlo,


          si šťastný z moci, verejná osoba? Nie, väzeň moci, upadol do nemilosti


          šťastie z nesmrteľnosti? Nie, upadol do zabudnutia


          „Načo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal? Ako ti chutila? V čom ti pomohla, čo ti vyriešila, kam ťa doviedla?…Zintenzívnelo sa tvoje šťastie? Priniesla ti moc ťažšie šťastie, alebo nahradila bývalé iným?…Možno aj to je šťastie, niekoho vyzdvihnúť a potom zašliapnuť. Chutí to? Dáva to človeku uspokojenie? Ukája to jeho vášne, jeho pudy?“