Dušan Mitana

                    i.        Životopis a tvorba


          inšpirácia budhizmom, islamom;


          metatext = vsúva medzi príbeh zdanlivo nesúvisiace texty, úvahy o viere a náboženstve, autobiografia, poviedky, filmové scenáre


          Psie dni, Patagónia, Nočné správy, Koniec hry, Na prahu


          etapy života počas normalizácie; spisovateľ na voľnej nohe, provokoval oficiálnu literárnu verejnosť a kritiku

                  ii.        Hľadanie strateného autora


          dva tematické celky


          Rozhovory s Luciferom


          Hľadanie strateného autora


          Príbeh Tomáša Eliáša, ktorý sa snaží nájsť vlastnú identitu. Tomáš Eliáš je 25-ročný študent, na psychiatrii. Diagnóza = depresia. Chcel spáchať samovraždu predávkovaním sedatívami, chcel zaspať, bál sa ísť na vojnu, keď pochopil, že blázon nemusí ísť na vojnu, predstieral psychickú chorobu, invalidný dôchodca. Uverejňuje poviedky, chcel presvedčiť komisiu, že je vyliečený (lebo nemal peniaze a chcel si zarábať, nebol zamestnaný), predložil absurdnú poviedku, uznali ho za blázna. Venuje sa písaniu, uverejňuje poviedky pod pseudonymom Dušana Mitanu. Stretne sa so Štefanom Abrahámom, znova depresia. Ozajstný Dušan Mitana si prečítal Eliášovu poviedku, v redakcii mu povedali, že Dušan Mitana neexistuje (iba pseudonym). Dušan = schizofrénia, v psychiatrii sa stretne s Eliášom, na brehu rieky nájdu jeho oblečenie. Dušan Mitana je asi mŕtvy, odkáže ženu aj deti Tomášovi Eliášovi. Tomáš Eliáš sa stratí.


          pocit dezilúzie tápajúceho človeka, ktorý neviem kam patrí, stratený, hľadajúci sa človek


          výpoveď o hľadaní poslania spisovateľa, ktorý sa cítil nepochopený


          autor sa snaží hľadať subjektivitu, autoritu, úloha Dušana Mitanu je stratiť sa: „Kam ja idem. Viete? Aj cez kvietie?“, autor sa stráca za jednotlivými postavami, ani vlastná manželka nič nevie


          absurdita, odcudzenie, nič čo je v nich nemožno brať doslova


          výsmech z konzervatívneho typu = zameniteľnosť postáv


          Epilóg, Zmiznutie Tomáša Eliáša – úvod editora, na začiatku sa dozvedáme, že Tomáš Eliáš zmizol


          Nočníkové záznamy – denníkové


          Texty viažúce sa k Mitanovi – poviedka Ihla (z Nočných správ)


          Z notového zošita – psychiatria, stretnutie Tomáša Eliáša s Dušanom Mitanom


          Rodinné sympóziá – rozhovory Tomáša Eliáša so ženou Vierou a dcérou Máriou


          Z červeného zošita – spoločenská situácia


          Bláznove zápisky – poznámky Dušana Mitanu (postavy)


          Vsuvky, komentáre, poznámky = Mladý Svět, oficiálny rozhovor so spisovateľom Dušanom Mitanom, úvahy


          Poznámky = komentáre obsahujú prílohy = Malý encyklopedický Me–eta slovník, slová z orientálnych náboženstiev


          nadľahčovanie, ironizácia, zosmiešnenie, čitateľ sa musí pohybovať medzi riadkami


          vulgárny, hovorový slovník


          množstvo banalít, pochybností, hlúpostí, absurdnosti


          Tomáš Eliáš je sprostredkovateľom tém: spoločenská situácia, bytie, rozmanitosť


          prelínanie žánrov


          pracuje s poznanou textovou literatúrou, kritika Biblie, Koránu, konfrontácia historických skúseností ľudstva; citáty


          oficiálny záznam skutočnosti x fikcia a fantázia


          Mitana chce, aby si jeho tvorbu čitateľ dotvoril sám


          rozprávač sa mieša s protagonistom, autorom, sama žena spisovateľa Mitanu nevie, kto je jej manžel


          "Hľadá sám seba a svojho čitateľa s nádejou na stretnutie."


          sloboda tvorby, subjektívna angažovanosť


          slovenský magický realista

                 iii.       Vzťah k téze


          Štefan Abrahám


          Vstúpil do strany, presvedčený, že strana je pravdivá, ani po invázii Ruska v 68 nechcel pripustiť, že sa dal oklamať, že neexistuje ľudský socializmus; tvorbou podporoval stranu, bol zaslepený: „Vďaka jeho tvrdohlavosti odmietol uznať, že jeho publicistická činnosť, angažovanosť na strane tzv. Progresívnych síl bola politickým, ba priam historickým omylom. … Odmietol uznať, že sa stal nástrojom konzervatívnych síl – hoci o tom ani nevedel – síl, ktoré sa pod pláštikom reformy usilovali vybudovať tzv. Socializmus s ľudskou tvárou, odmietol uznať, že s ním manipulovali ľudia a slogan o socializme s ľudskou tvárou bol iba efektnou metaforou.“


          Nakoniec si dokáže priznať chybu, vráti legitimáciu, stratil ilúziu, nemohol publikovať, ako človek bol odpísaný: „Teraz vidím kam vedie táto revolúcia. K umoreniu jedinca, k pozvoľnému rozplynutiu v jednotvárnosti, k popretiu seba samého, k smrteľnej slabosti pod štátom, ktorého forma je nekonečne vzdialená každému jednotlivcovi a na ktorú už nemožno siahnuť. Preto sa odvraciam, nepatrím už nikomu.“


          Naďalej ale potrebuje niekoho, kto by ho viedol, objekt, ktorému by veril a tak stranu vymenil za boha (absurdnosť, strana bola prísne ateistická) a pridal sa k svedkom Jehovovým, vytráca sa z neho rácio


          Štefan Abrahám x Tomáš Eliáš


          Spolu v psychiatrii študujú bibliu, Tomáš sa snaží vyvracať teologické dogmy, to vedie k depresii (Štefan ho presviedča o pravdivosti, nevidí dogmy), jeho dcéra sa pridá k svedkom Jehovovým, on s tým nesúhlasí, ona sa ocitne na psychiatrii, priveľa informácií, dezilúzia, chaos, pokus Tomáša o samovraždu


          Nikolaj Mojžiš


          bol oficiálnym priateľom s Tomášom Eliášom, preto nad ním držal ochrannú ruku


          spočiatku bol ministrov šofér, potom sa stal ministrom, napriek tomu, že nemá skúsenosti, ani schopnosti, túžil po moci a kariére: „…Urazil sa (Nikolaj Mojžiš), keď som (Tomáš Eliáš) vyslovil svoje potešenie a príjemné prekvapenie nad tým ako nám ta naša socialistická demokracia krásne rozkvitá, keď už aj ministrov šofér môže otvárať výstavu zaslúžilého umelca.“, tvrdil, že vstúpil do strany napriek tomu, že s ňou nesúhlasil


          na ňom ukázané praktiky ŠTB – zadržal list, ktorý poslal Eliáš (chcel sa podpísať pod Chartu 77), bez toho, aby ten vedel, že nikdy na miesto nedošiel


          karierista, obracal kabát; krátko pred prevratom vrátil legitimáciu, lebo tušil zmenu


          krátko po revolúcii sa stal najväčším ochrancom Tomáša Eliáša


          Nikolaj Mojžiš x Tomáš Eliáš


          vďaka Mojžišovi mohol Eliáš svoje knihy vydávať, Mojžiš sa za neho zaručil, kvôli tomu, že sa vedelo o nich, že sú oficiálny priatelia a keby sa zdiskreditoval Eliáš, bola by to diskreditácia aj Mojžiša; Eliáš bol nepohodlný vyvrheľ, flákač


          iba vďaka nemu nenamontovali Eliášovi do bytu odpočúvacie zariadenie


          tvrdil, že všetko robí v Eliášovom záujme, v skutočnosti sa bál o seba


          Dušan Mitana


          stretnú sa s Tomášom Eliášom v blázinci


          Eliáš sa cíti zodpovedný za Dušanovu schizofréniu, obáva sa o Dušanov život, pretože Dušan píše testament, ktorým Tomášovi zanecháva deti aj ženu; Eliáš tuší, že Dušan chystá samovraždu


          Dušan si myslí, že neexistuje iné vykúpenie okrem smrti


          Červený zošit


          Eliáš, Mojžiš a Abrahám sa rozprávajú o Eliášovej tvorbe, že by mal písať v ilegalite


          Sú roky normalizácie, spisovateľ má dve možnosti: stiahnuť sa do ulity a pomaly zahnívať, alebo sa pokúsiť niečo zmeniť zvnútra strany: „Nuž sa na všetko vykašľať, venovať sa rodine, stiahnuť sa do ulity a pomaly zahnívať, alebo sa pokúsiť niečo robiť, pokúsiť sa zmeniť to k lepšiemu, a to sa dá iba tak, že sa k nim pridáš. Zmeniť sa to dá iba zvnútra.“ (Abrahám tvrdí, že sa to zvnútra nedá: „Tento systém sa nedá reformovať. Ten treba zlikvidovať.“)


          Abrahám napísal pesimistický román „Kruté prebudenie“, Mojžiš ho premenoval na „Svitanie“, privlastnil si autorstvo a stal sa slávnym, dostal cenu: nehodnotila sa umelecká hodnota, ale autor; zmena názvu zmenila hodnotu diela: „nezáleží na tom, kto to napíše – ide len o to, kto sa pod to podpíše.“


          Tomáš Eliáš píše preto pod pseudonymom, lebo ho autority nemajú radi, kedysi patril do klubu spisovateľov, ale vrátil legitimáciu


          výstava: elity na kultúrnych podujatiach, akože poznal Eliáš svokra Nikolaja, ktorý bol veľkým zvieraťom, hneď sa stal známym, potom sa za to Tomáš hanbil: „Pochopil som – najlepšia taktika: pusti medzi umelecký národ fámu, že VZ drží nad tebou ochrannú ruku, a máš otvorené všetky komnaty! Čo vlastne robím? Bojujem proti nim, alebo s nimi spolupracujem- Kto vlastne som- Chuj, alebo chuj na kvadrát- Hanba ma fackuje!“


          Nikolajov tesť, veľké zviera, najvyšší, robil v literárne, „knihu si nemôžem zavesiť na izbu, nerozumel sa do toho, čo robil


          Z nočníka


          Tomáš Eliáš je protištátny živel, susedia sa na neho sťažujú, je pre nich tŕňom v oku, lebo stále vetrá a plytvá energiou, predvolaný na Národný výbor: „Vo vchode č.12 v byte na poslednom poschodí niekto permanentne luftuje…Urobia už konečne zodpovedné orgány prietrž tomuto sabotérovi, ktorý je ináč dobrý človek? Ale na brigády nechodí, na prvý máj kašle, voľby ignoruje, do roboty nechodí!!!, celé dni je doma a celé noci ruší pokojný spánok susedov búchaním na písacom stroji, alebo počúvaním diverzných vysielačiek Slobodná Európa, Londýn a Hlas Ameriky! Kto je to, tento údajný spisovateľ na voľnej nohe? Ako je možné, že si to môže dovoliť? Prečo sa nebojí? Prečítajte si tie jeho „diela“. Hnus! Veď je to protištátny živel. Kto za ním stojí?“


          Tomáš Eliáš sa dostáva na Národný Výbor, kde ho vypočúva pracovník


          Pracovník Národného Výboru


          na verejnosti musel vravieť to, čo chcela od neho strana, kričal na Eliáša, prísny oficier; vo vnútri ho ako spisovateľa mal rád (počas vypočúvania mu písal pravdu na lístok), nakoniec mu dal protištátny materiál (ktorý nezákonne prechovával): „5 zásad socializmu: 1. Nemysli. 2. Keď myslíš, nevrav. 3. Keď vravíš, nepíš. 4. Keď píšeš nepodpíš. 5. Keď podpíšeš, tak sa nečuduj.“


          simultánka: pravda verejná x pravdu súkromná; vedie to k schizofrénii osobnosti


          Rodinné sympóziá


          rodinné rozhovory, manželka s dcérou sa rozprávajú s Tomášom o jeho nezamestnanosti, zlej finančnej situácii, dcéra mu chce pomôcť, chce sa zamestnať


          dcéra tvrdí, že jej rodičia nie sú normálni, že sú zaostalí, keď nie sú rozvedení, pretože teraz je rozvod v móde, za iróniou sa skrýva pravda: zlé narušené rodinné vzťahy; nakoniec sa nerozvedú, lebo nemajú 500 Sk na rozvod


          učiteľka Brblavá


          škola od malička vštepovala deťom ideologickú pravdu, bolo málo učiteľov, ktorí dávali deťom priestor utvoriť si vlastný názor, jedna z nich bola Brblavá


          púšťala deťom Kryla a Dubčeka, vyhodili ju, lebo riaditeľ sa bál o svoje miesto; dieťa ju udalo, keď púšťala Dubčeka, riaditeľ prišiel, plakal pri jeho prejave, ale vyhodil Brblavú; súhlasil s ňou, dokonca si požičal jej pásky, charakterovo jej dovolil ostať v škole ako upratovačka; riaditeľ sa snažil zachrániť svoj post


          dvojaká pravda: oficiálna, školská (riaditeľ vyhodil Brblavú) a súkromná, normálna (život obyčajný)


          Ako chutí moc


          poukazuje na množstvo ľudí, ktorí sú ochotní vzdať sa svojich vlastných názorov kvôli pohodliu, moci, postaveniu a aby prežili, reprezentantom bol Nikolaj Mojžiš = figúrka, nemal schopnosti, ale nikomu neprekážal, stačilo, že súhlasil so stranou


          ľudia nemohli vykonávať svoju vlastnú prácu


          zámer strany bol degradovať osobnosť, nepohodlní ľudia boli sledovaní


          cenzúra literatúry: nemohol sa vyskytovať ani náznak kritiky strany, premenovanie kníh


          Abrahám: najskôr veril strane, ale potom vedel odhaliť pravdu: v mene oficiálnej pravdy sa človek musel vzdať vlastných názorov, prestal písať: nemohol sa vyjadrovať, bezvýchodiskovosť: "tento systém sa nedá reformovať…"


          dielo ukazuje praktiky ŠTB na Brblavej a Tomášovi = Tomáša nebudú postihovať (navonok mohol publikovať s úpravami), lebo by z neho urobili martýra (1984, miestnosť Orwella), to čo sa zakazovalo, stalo by sa známym


          Rozhovory s Luciferom


          Tomáš Eliáš vedie rozhovor s Luciferom, čiže s jeho vlastnou pochybnosťou ohľadom náboženstva, viery, snaží sa vyvrátiť dediteľný hriech, dokonalosť Boha, snaží sa odhaliť najvyššiu pravdu: "Poznať pravdu a zjaviť ju ľuďom. Slovo!"


          hľadanie vlastnej identity, sám nevedel, čo vlastne chcel


          poznámky vysvetľujúce odborné slová