Moc, pokrivenie charakteru

MOC, POKRIVENIE CHARAKTERU
Ladislav Mňačko– život: cez vojnu sa ocitá v koncentračnom tábor aj v tábore aj v tábore nútených prác, po vojne sa stáva žurnalistom- píše pre Kultúrny týždenník a tvrdo vystupuje (aj vďaka vlastným skúsenostiam) proti kult osobnosti, dogmatizmu
-väčšina jeho diela sa zaoberá problémami súčastnosti, diela majú politické pozadie
-angažuje sa v otázke Izraela, bol kvôli tomu vylúčený s KSČ (tým boli on aj rodina odpísaní), je nútený emigrovat, stráca občianstvo (tvorí naďalej v exile)
tvorba: román Svet sa volá Engelchen– autobiog. dielo, hovorí o zničení obce vydanej na pospas Nemcom po odchode partizánov (paralela s Bednárom, tiež zobrazuje realitu v pravom svetle, nie zidealizovane a tiež využíva psychologizáciu); Oneskorené reportáže– pravdivý obraz súdnych procesov (11 osudov ľudí), ich pozadie, kritika- nespravodlivosť, vykonštruované obvinenia;
-román Ako chutí moc– reakcia na 50. roky (situácia po povstaní, februárové udalosti po príchode sovietov- totalitný režim), dej sa točí okolo Štátnika, ktorého moc menila (cez retrospektívy jeho priateľa Franka)
Mŕtvy– priateľ Franka už od detstva, stávajú sa spolu partizánmi, v tomto čase je Š odvážny, rozhodný, vodcovský typ, je priamy, vzdoruje a búri sa konvenciám, je pracovitý a aktívny
-kvôli týmto schopnostiam sa stáva veliteľom, začína sa jeho kariérny rast (dohodne sa s Frankom, aby ho upozornil, keď ho moc začne meniť)
-vplyvom postavenia a moci sa mení- najprv vidí v moci možnosť ako naplniť spoloč. ideály tak aby štát prosperoval, no postupne ju začína využívať v svoj prospech- nechce nechať druhých rozhodovať za sebe, neverí im
-mení sa aj jeho charakter- začína byť márnivý, nerozhodný- bojí sa aby kvôli rozhodnutiu neprišiel o moc, rozhodne sa rozviesť (Margita sa totiž nechce prispôsobiť jeho rastu, svoju moc využije na to, aby dostal syna on- napokon stráca aj syna, odkopne ho po tom, čo urobí niečo zlé a Š sa bojí aby to neuškodilo jeho povesti)
„Určoval kam pôjdu miliardy, a babral sa s tisíckami. Tak sa časom z neho stal exemplár…beznádejne zahrabaného v detailoch tam, kde mal určovať hlavné smery výstavby.“
-prichádza o priateľov, jeho jediným zmyslom života sa stáva moc (chce si ju udržať, bojí sa, že mu ju preberie Gavlovič, likviduje potencionálnych nepriateľov), je nemorálny- zničí životy 2 ľudí len preto že ohrozujú jeho kariéru
-strach o moc spôsobuje, že sa izoluje od iných
-i keď má možnosť Gavloviča odstaviť neurobí to (zo strachu, nerozhodnosti), ten ho však napokon potopí- od politického pádu zachráni Š len choroba
-umiera na urémiu, no keďže by to nebola dôstojná smrť, ľuďom je oznámené, že umrel na leukémiu
Frank- rozprávač, fotograf- robí mu potešenie sledovanie zmien v ľuďoch, pohybuje sa v svete bohatých, no nepatrí k nim a preto ich môže hodnotiť (tiež má v rukách moc- kompromitujúce fotky, no nevyužíva to), snaží sa zachytiť druhú stranu- to akí ľudia naozaj sú; skúma Š život, to ako ho moc mení
-prispôsobuje sa režimu (kravata, sako), aj keď vnútorne mu odporuje
Gavlovič– vyzerá, že je v každej situácii dokonalý (absolútne dodržiava ideológiu režimu, pravidlá), nemá osobné záujmy, neprejavuje emócie
-nebaží po moci, pre život ju nepotrebuje a i keď sa v jeho rukách koncentrovala nepotrpel si na výsadách ktoré mu poskytovala
-koná proti ľuďom porušujúcim pravidlá, aj z F pohľadu je ešte horší ako Š, je to monštrum na drvenie ľudí, slepo verí ideológii, nie je schopný prijať nový názor
Moc– autor sa dotýka toho, či je moc zlá alebo dobrá, či ľudí mení alebo jej vplyvom len vypláva na povrch pravá osobnosť „Moc nie je ani dobrá, ani zlá. Moc sa môže stať dobrom, moc sa môže stať zlom, záleží na tom, kto ju používa.“
Dominik Tatarka- život: účastník SNP, po ’45 pracoval v denníkoch Pravda a Národná obrana
-v rokoch normalizácie bol vykázaný z ofic. lit. kvôli kontaktom so spoločenstvom Charta 77- v tomto období písal „denník“ o tom, čo prežíval, cítil a vnímal- z týchto textov vzniká voľná trilógia Písačky
Tvorba: debut- zb. poviedok a noviel V úzkosti hľadania (analýza mravných a existenčných otázok človeka); román Panna zázračnica– (obraz človeka poznačeného povojnovým rozkladom spoločnosti; Anabella sa dostáva medzi básnikov a maliarov v zákutiach Ba, predstavuje osvietenie človeka zápasiaceho s temnotou; tragické motívy sa pospvajp do snovej polohy, fantastiky- podobnosť so surrealizmom, reflexívne a psychologické prvky); román Farská republika– autor kritizuje pomery v Slov. štáte; romány soc. realizmu- Radostník, Družné letá, Prvý a druhý úder; novela Prútené kreslá– osobné zážitky z štúdií v Paríži pred 2. svet. vojnou, ľudské porozumenie, láska k žene
-pamflet (reakcia na súčasnú dobu)- Démon súhlasu („fantastický traktát z konca jednej epochy“)- dielo mohol vydať kvôli „otepleniu“ spol. situácie po odhalení kultu osobnosti
Mataj– dostal do ruky moc v oblasti myslenia- posudzoval lit., buď bola zverejnená alebo nie, no on začal moc zneužívať pre seba „Mataj sa mocou uvedomil ako Eva jablkom.“
-nezvolili ho ľudia ale „niekto“
-dostal moc na prideľovanie všetkého- papier, moc, sláva; mal moc manipulovať s ľuďmi, mohol ich vyzdvihnúť na géniov alebo zatratiť „Mataj môže, čo chce.“
-v súkromí sa správa inak, je milý, citlivý, priznáva, že niektoré oficiálne rozhodnutia neboli správane
-držal sa straníckych princípov, toho, čo mu iní nadiktovali, neuvažuje sám, „ľadovie na princípoch“
-snažil sa pôsobiť neomylne, ak mal slabú chvíľku, tak len v súkromí, nikdy nie verejne
Boleráz– prezentuje myš. Tatarku, má blízko k jeho životu- obaja boli humanisti a spisovatelia, obaja si uvedomovali, že sú v systéme, kde síce vnútorne cítia, že to čo hlása je nesprávne, no hlásali to aj oni- napokon sa však B rozhodne urobiť prejav (Tatarka vystúpi zo strany)- chce priznať, že je nepriateľ, že jeho diela sú zlé a takto predbehnúť M, vytrhnúť mu moc
-prichádza na to, že najdôležitejšie je ostať človekom, byť ľudský v akomkoľvek režime
Idea: Figúrky = ľudia, ktorí nerozmýšľali nad tým čo robia, konali tak, ako im bolo povedané, nechali sa viesť (napr. Števo Reptiš, ktorý sa zo školníka stal učiteľom, no nestačil na to- len prikyvuje, je figúrka), ľudia bez názoru
-ukazuje ich nebezpečenstvo, sú ľahko manipulovateľní, nemajú žiadny prínos, absentuje u nich to subjektívne a ľudské, nemusia byť zodpovední za svoje činy (oni len plnia príkazy iných)
-B priznáva, že aj on je figúrka, no že z figúrok sa môžu stať normálni ľudia
Moc– B sa cíti zodpovedný za ľudstvo, lebo ako básnik ho mal brániť pred zneužívaním moci
-kumulácia moci v rukách nesprávnych, neschopných ľudí; moc v oblasti myslenia
Súhlas– všeobecný súhlas ľudí pod vplyvom iných (figúrky), existencia oficiálnej a neoficiálnej pravdy (M napr. v súkromí nesúhlasí s tým s čím na verejnosti áno)- schizofrénia doby
-démon súhlasu- ľudia boli nútení súhlasiť, ovládalo ich to, už ani nepremýšľali nad tým čo konajú, len súhlasili (napr. súhlas v kultúre pri dielach ktoré mali byť vyznamenané)
-strana manipuluje s ľuďmi od mala- hovorí, že fialky voňajú, nik sa nad tým už nezamýšľa i keď nevoňajú, všetci opäť len súhlasia
-súhlas so strachu (následky nesúhlasu), pohodlnosti (aby som ostal bez problémov, vypočíťavosť), „hlúposti“- masa ľudí už ani nepremýšľa, razignácie
-v priebehu noci, po odhalení kultu osobnosti v Rusku strana obráti svoje myslenie- tí čo boli na vrchu sa teraz boja Porovnanie- obe diela sú pol. pamfletmi (viac je ním DS; ACHM- románová forma, DS- traktát, esej, autobiog. novela), rozoberajú spoloč. problematiku (kult osobnosti, moc v zlých rukách), ukazujú pokrivenie charakteru- prenechanie myslenia iným, rozprávačom je hl. postava
ACHM – moc zničila štátnika v DS škodí všeobecne, A- dej je obohatený o súkromný život postáv v DS nie je minulosť postáv rozvinutá; DS- obrazný, metaforický štýl, symboly (fialka, jablko, figúrka), čitateľ si veľa musí domyslieť, alegória (fialky), dielo rámcuje stroskotanie, hyperbolická fikcia
-dnes síce strach vymizol, no démon súhlasu je tu stále